Tajomstvo Marcheggského viaduktu

Opevnených objektov z čias 1.ČSR, resp. z obdobia druhej svetovej vojny máme na Slovensku pomerne dosť. Väčšina z nich je vďaka práci zanietencov a fanúšikov fortifikácií podrobne zmapovaná. Napriek tomu sa občas kde-tu nájde objekt, ktorý celé desaťročia unikal pozorznosti. Jedným z takých objektov je aj objekt špeciálneho určenia pri Marcheggskom viadukte (železničný most na trati z Devínskej Novej Vsi do Marcheggu).

Železničný viadukt má svoju, pomerne pestrú históriu, pričom bol niekoľko krát pošas svojej existencie poškodený, resp. zničený a následne obnovený...

Svoj význam mal za čias Rakúsko-Uhorskej monarchie a za bojov 1. svetovej vojny sa spolu s dnes už neexistujúcou marcheggskou spojkou (cez Devínske jazero do Stupavy) sa stal dôležitým a pomerne silne vyťaženým dopravným koridorom. Z toho vzyšla požiadavka celú trať zmodernizovať a posilniť o ďalšiu paralelnú koľaj. Niekedy v priebehu dvadsiatych - tridsiatych rokov 20-teho storočia začala realizácia nového železničného mosta, pričom bolo zrealizované zhlavie mosta ako na pravom brehu (AT) tak aj na ľavom brehu rieky Moravy (SK) a tiež boli postavené piliere, na ktorých mala spočinúť oceľová konštrukcia mosta.

Udalosti z jesene 1938 definitívne ukončili práce na premostení a bolo potrebné jestvujúcu trať z Rakúska na naše územie zabezpečiť. Zrejme z tejto požiadavky vznikol plán využiť betónové zhlavie mosta na SK strane na kryt pre ostrahu a obrancov mosta s pridanou funkciou - tou bol podzemný lomený tunel, ktorý z novovzniknutého objektu viedol kolmo na jestvujúcu trať pod koľajisko a následne po zalomení cez teleso jestvujúceho mosta k jednotlivým pilierom. Tie mali navŕtané komory, kde v prípade potreby bolo možné nepozorovane uložiť trhaviny a celý most vyhodiť do povetria bez zvýšenej pozornosti. Celý tunel ze ŽB stavbou o priereze cca 80 x 110 cm, pričom doprava trhavín bola zabezpečovaná vozíkmi po koľajničkách o rozchode 40 cm. V mieste zalomenia bola oceľová točňa.

Objekt sa nachádza pod úrovňou okolitého terénu a nijakým spôsobom nebudí pozornosť. Nie je ho vidno ani pri prejazde vlakom. Do objektu sa vchádzalo od koľajiska po terénnej rampe a zaujímavosťou je, že bol zabezpečený 2 pancierovými dverami typu R444a (rovnaké, aké sa používali v "ropíkoch"). Cez prvé dvere sa vchádzalo do predsiene 1 x 1,1 m a odtiaľ smerom doľava cez druhé dvere do hlavnej miestnosti o rozmerocch 2,6 x 3 m. V miestnosti sa nachádza vyvýšená rampa s koľajničkami do tunela. Pod rampou je úložný priestor - nika, zrejme na bezpečné uloženie trhavín (bola opatrená oceľovými dvierkami). Smerom do tunela, vo vzdialenosti cca 3 m od začiatku rampy sa nachádzajú ďalšie pancierové dvere rovnakého typu R444a, ale s atypickou úpravou - t.j. skrátené na výšku 105 cm. Do miestnosti vedú nasávacie potrubia ventilácie a na severnej strane sú zase výduchové otvory.

Objekt nemal žiadne strielne a nebol ani vybavený periskopmi, či granátovým sklzom ako sme zvyknutí u "ropíkov".

Presné dátovanie vzniku objektu sa mi nepodarilo zistiť, ale podľa nápisu v tuneli to bolo pravdepodobne ešte v roku 1938. V období po druhej svetovej vojne bol objekt využívaný príslušníkmi PS až do pádu železnej opony a neskôr chátral.

V súčasnosti je v dosť zlom technickom stave - svoj podiel viny na tom má dodatočné betónovanie k jestvujúcej ŽB konštrukcii zhlavia mosta, pričom nedošlo k previazaniu jednotlivých celkov, čo malo za následok vznik trhlín a následné oddeľovanie jednotlivých blokov vplyvom zatekania a zamŕzania vody.

Samostatný tunel je na tom dobre, bez zatekania či iných viditeľných poškodení. Za desaťročia svojej existencie sa stal domovom viacerých druhov hadov, ktoré tam žijú a zimujú.

Objekt sa za posledných pár rokov stal cieľom pre rôznych zberačov kovov, pričom "za vlasť" padli obidvoje vstupné dvere (pár rokov dozadu tam ešte boli) a v nedávnom období sa niekto pokúšal demontovať aj oceľovú točňu...

Jediným pôvodným prvkom je rampa s koľajničkami a skrátené pancierové dvere...

Objekt je pomerne dobre prístupný. Po asfaltovej ceste z Devínskej Novej Vsi sa dá (autom) dostať až k prvému viaduktu marcheggskej trate a odtiaľ západným smerom popri násype rieke Morave po vlastných poľnou cestou cca 1 km (cestou je možné vidieť ešte dva menšie viadukty, pričom pod druhým sa nachádza nielen slovenský unikát, "bunker" LI/27/A-140Z - atypický objekt vz.37, tzv. ropík).

Pár metrov pred koncom násypu sa nachádza oceľové schodisko - pamiatka na príslušníkov PS, ktoré vedie priamo k železničnej trati....a to už sme len pár metrov od objektu. Stačí prejsť krížom cez trať a potom smerom na západ smerom k mostu. Po pár metroch už pozorné oko bádateľa zbadá....

A komu by sa málilo, tak oproti objektu, vedľa oceľového schodiska sa nachádza pár metrov pôvodného, viac ako 100 rokov starého zábradlia z pôvodnej trate a smerom na východ sa po cca 150 m na severnej strane násypu nachádza plató so zaniknutou "vachterňou" - romantická ruina s terasou, pivnicou a vonkajším schodiskom (treba byť ale opatrný, je tam aj nezakrytá, poriadne hlboká studňa!!!)....

viac na foto a nákresoch

poďakovanie Erik Vaniš za poskytnutie fotografií z tunela.

viac tu:

https://www.facebook.com/groups/bunkry.v.cr/?multi_permalinks=2405786539645018¬if_id=1573420286535704¬if_t=feedback_reaction_generic

Zdroje a literatura:

1. vlastný priekum v teréne